Abigail svoj príbeh začala štúdiom na Columbia University Graduate School of Journalism. Univerzita poskytovala zázemie hneď dvom študentským novinám, v priebehu rozprávania pravidelne s úsmevom zdôrazňovala, že pôsobila v „tých lepších". Nečudo, svoje prvé články v nich uverejňovali hneď traja súčasný laureáti Pulitzera. Spomínala na kolektívny entuziazmus, túžbu nájsť pravdu a byť hlasom tých, ktorých nepočuť. „Bez otázok niet odpovedí. Práve to je hlavným zmyslom žurnalistiky."
Vďaka sérii článkov o Wal-Mart efekte je držiteľkou viacerých významných novinárskych ocenení, medzi inými Pulitzerovou cenou a Polok Award. Napriek tomu jej pokora nechýba. Otvorene priznala, že vzniku článku pomohla najmä náhoda - zmena šéfredaktora. Jeho nástupca totiž nevedel, že téma už bola predtým raz zamietnutá a že Abigail a jej spolupracovník nepatria medzi redakčnú elitu, ktorá zvyčajne dostávala všetky rozsiahle a zaujímavé témy. Ideálne bolo tiež načasovanie, kedy Wal-Mart ohlásil svoje ambície vstúpiť na Kalifornský trh. Zatiaľ čo sa po celej krajine šíril tempom epidémie, v Kalifornii bol neznámy. Atypicky agresívne správanie gigantu, ako aj oboznámenie verejnosti s dôsledkami jeho rozhodnutí v kontexte nie len americkej, ale globálnej ekonomiky však spôsobili, že do Kalifornie nikdy neexpandoval. Abigail nepovažuje Pulitzera za cieľovú rovinku: „Žurnalizmus nie je uzavretý proces. Cieľom nie sú ceny, ale príbehy."
Počas prednášky poskytla nádejným novinárom niekoľko desiatok cenných rád, ktoré zakaždým ilustrovala zábavnou, či emotívnou historkou. Prezidentský kandidáti počas kampane tradične navštevovali aj pôdu ich univerzity. Je dôležité pripomenúť isté reálie - prichádzali v zime, kedy teploty vo Wisconsine klesajú až na -28°C. Spolu so študentmi sa diskusií zúčastňovali aj profesionálni novinári, ktorí nováčikom neváhali dať najavo svoje pohŕdanie a nadradenosť. Pocit študentskej satisfakcie však prišiel zakaždým už pár minút po začiatku debaty - pri pohľade na vyplašených novinárov, ktorí v panike zistili, že žiadnemu z nich nepíše pero. „Každý študent vo Wisconsine má pri sebe hneď niekoľko ceruziek, niekedy aj malé strúhadlo." Poučenie? Pribaľte si do výbavy ceruzku a „ego a aroganciu odložte bokom."
Abigail reflektovala aj svoje dojmy z mediálneho pokrytia uplynulej americkej prezidentskej kampane. Neskrývala sklamanie z takzvaných „truth squads", ktorými sa médiá vystatovali, či z infantilného prístupu k hodnoteniu pravdivosti výrokov kandidátov. Pinokiovské nosy, truth-o-metre, prirovnania z detských rozprávok, či dokonca overovanie faktov z predpokladaných výrokov v debate, ktorá sa ešte ani len neodohrala. „Mnohí novinári sa vystatovali overovaním faktov. Je to rovnako absurdné ako keby sa vodič autobusu chvastal zastavením na červenú." V hektickej dobe elektronických médií apelovala na poctivosť a zodpovednosť, ktorá je pri práci novinára nevyhnutnosťou: „Radšej budem mať pravdu, než by som bola prvá."
Pre stovky, ba až tisíce absolventov žurnalistiky a mediálnych štúdií má Abigail Goldman odkaz: „Ak si dokážete predstaviť, že by ste robili niečo iné ako novinárčinu, robte to."
Foto: Veronika Zvadová
