Na ceste do médií etiku netreba

Autor: Zuzana Matkovská | 26.11.2012 o 19:44 | (upravené 12.12.2012 o 17:41) Karma článku: 7,61 | Prečítané:  382x

„K (...) Etickému kódexu môže pristúpiť akákoľvek profesijná organizácia, vydavateľstvo, vysielateľ, tlačová agentúra, poskytovateľ informačnej služby, internetový portál, redakcia či jednotlivec (...)" . Jedinou podmienkou pristúpenia je formálny oznam, ktorý je potrebné doručiť na Slovenský syndikát novinárov (SSN). Napriek tomu zoznam, ktorý syndikát zverejnil na svojej stránke (http://www.ssn.sk/eticky-kodex-novinara), zíva prázdnotou.

Aj keď je Etický kódex novinára takpovediac obyčajnou formalitou, nie je vhodné podceňovať jeho význam. V dekadentnej dobe „samoúčelného vyvolávania vzrušenia" aj naďalej ostáva jediným oficiálnym morálnym kompasom začínajúcich novinárov. A nielen to. Médiá a novinári, ktorí na zozname figurujú, dávajú širokej verejnosti signál, že sa zaväzujú vykonávať svoju prácu poctivo a s úprimným úmyslom. Toto gesto mi pripomína odpoveď na chronicky známe „...sľubujem, že budem hovoriť pravdu, celú pravdu a nič, než pravdu." Možno som stále veľmi naivná, no na takýto prísľub sa nehodno dívať z výšky.

To, že som medzi signatármi nenašla nikoho, kto by zastupoval produkciu firmy SPOLOČNOSŤ 7 PLUS, s. r. o. ma vôbec neprekvapilo. Jej zamestnanci sa totiž riadia osobitným firemným kódexom (http://www.7plus.sk/7plus/eticky-kodex-spolocnosti-7-plus-s-r-o.html). Naopak, spoločnosť Ringier Axel Springer Slovakia, a. s. existenciu kódexu nie len ignoruje, ale neunúva sa na svojej stránke zverejniť akékoľvek iné normy, ktoré by tvorili etické a morálne mantinely pre prácu ich zamestnancov. Pravdepodobne by to výrazne skomplikovalo prácu niektorých žurnalistov denníku Nový Čas. Nech však na to mám akýkoľvek názor, musím akceptovať dva zásadné fakty, ktoré hrajú v prospech týchto vydavateľských gigantov. Prvý, že pristúpenie ku kódexu je absolútne dobrovoľné. A druhý, že ide o súkromné firmy, ktorým môže byť dokument z dielne odborovej organizácie novinárov úplne ukradnutý.

Skutočný dôvod, prečo ma sklamal až šokujúco stručný prehľad pristupujúcich, však leží niekde úplne inde. Na zozname sa nachádza 13 mien. Na Slovensku v súčasnosti existuje približne 10 vysokých škôl, univerzít, či študijných odborov, ktoré sa venujú vzdelávaniu budúcich pracovníkov médií. Okrem doc. PhDr. Svetlany Hlavčákovej, PhD., ktorá sa podpísala v mene celej Katedry žurnalistiky Univerzity Komenského, na zozname nenájdete žiadnu z nich. Stovky (ak nie tisíce) absolventov ročne vedú, formujú a vychovávajú inštitúcie, ktorým ani len nenapadlo prihlásiť sa k jedinému oficiálnemu dokumentu, ktorý jednoznačne definuje etiku slovenských novinárov. Komický je najmä fakt, že sa k nemu oficiálne nehlási ani len Akadémia médií, ktorá patrí priamo pod SSN.

Myslím, že už viem, čo si poprosím pod stromček od UPJŠ-ky.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Kto bude na Vianoce dokladať tovar? Firmy nevedia nájsť brigádnikov

Vo väčších mestách ponúkajú brigádnikom aj štyri eurá za hodinu, ale nikto nemá záujem.

PLUS

Anton Zajac: Šancou pre Slovensko je nová, slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu.

TV

Ministrov žiadajú, aby si už neuťahovali z Johnsona

Podporovateľ brexitu s tým nemá problém, podľa Theresy Mayovej je to nedôstojné.


Už ste čítali?